Je zafírové sklíčko nezničiteľné? Ako sa to vezme…

Sklíčko hodiniek sa nemôže pochváliť takou mienkotvornosťou, aká pri nákupe hodiniek prináleží dizajnu a povesti značky. Zvyčajne ho začneme riešiť až vtedy, keď na ňom zanechá nevzhľadné stopy v podobe rýh a škrabancov nahrubo omietnutá stena (ktorá sa nevedno prečo neuhla) alebo zips bundy. Čo s tým? V prípade akrylátového sklíčka pomôže vyleštenie, minerálne sklíčko zachráni len výmena. A zafírové? S tým takéto trampoty nikdy nezažijete. Je to ale naozaj tak?

Prvé, čo si pri zafírovom sklíčku musíme objasniť, je, že v skutočnosti nejde o sklíčko. Zafír používaný v hodinárskom priemysle ako bariéra oddeľujúca vonkajší svet a vnútro hodiniek je totiž monokryštál vznikajúci tavením a následným tuhnutím oxidu hlinitého a k normálnemu sklu, čo je poväčšine látka zložená z kremičitého piesku, sódy, oxidov alkalických kovov a vápenca má blízko jedine vzhľadom. Aj zafír je priehľadný a homogénny. Na rozdiel od skla je však neamorfný a najmä omnoho tvrdší.

Druhá vec, ktorá si podľa nás pýta krátke uvedenie do deja, je hodnota zafírového kryštálu. Keď sa povie zafír, pred očami sa podaktorým vybaví bledomodrý drahokam, iným anglické korunovačné klenoty. Proste niečo poriadne cenné a žiadané. Zafír, ktorý sa pre svoje superlatívy stal číslom jedna lepších hodinárskych značiek, má so svojou prírodnou formou – minerálom zo skupiny korundov – spoločné iba chemické a fyzikálne vlastnosti. Jeho matkou nie sú vulkanické horniny, ale laboratóriá, kde sa za prítomnosti vodíka a kyslíka „pečie“ pri teplotách nad 2000°C. Nech vám teda ani len nenapadne, že si predajom zafírového sklíčka vašich hodiniek finančne prilepšíte ?

Zvykne sa vravieť, že na pôvode nezáleží. V prípade zafírových kryštálov vnímaných cez hodinársku optiku to platí dvojnásobne. Podstatné sú iba parametre, na čele ktorých je tvrdosť 9. stupňa Mohsovej škály. V tvrdosti zafír prekonáva iba diamant a aj to len o jediný stupeň. Napriek extrémnej tvrdosti (vlastne práve kvôli nej) ale zafír nie je úplne nezničiteľný. Pokiaľ mu uštedríte silný náraz, rozletí sa na drobné kúsky a vám ostanú len oči pre plač. Zafír je totiž pomerne krehký a nie najlepšie sa vyrovnáva s vysokým tlakom, ktorý naň pôsobí povedzme pri akčnom strete s iným tvrdým materiálom.

ZHRNUTIE: zafírové sklíčka hodiniek úspešne odolávajú vzniku škrabancov, ale úder kladivom bude pre ne znamenať definitívny koniec. Na druhú stranu, legendy o prasknutí zafírového sklíčka pri zmene tlaku, napríklad počas cestovania lietadlom, môžete pokojne ignorovať a brať ich iba ako zlý žart.

Okrem podstatne dlhšej životnosti si hodinári i spotrebitelia zafír obľúbili aj kvôli špeciálnemu lesku, ktorý hodinkám prepožičiava. Od povrchu kryštálu sa intenzívnejšie odrážajú svetelné lúče, vďaka čomu sa hodinky môžu javiť atraktívnejšie. Čo je pre jedných výhoda, druhým vyložene prekáža. Kvôli vyššej odrazivosti nanášajú niektorí výrobcovia na zafírové sklíčka takzvané antireflexné vrstvy, ktoré priaznivo ovplyvňujú čitateľnosť ciferníkov. Slabinou týchto povlakov je značná náchylnosť na oter, preto ak chcete od hodiniek brilantnú viditeľnosť za každých svetelných podmienok, zamerajte sa hlavne na modely s antireflexom naneseným na vnútornú stranu sklíčka.

Oplatí sa teda investovať do hodiniek so zafírovým kryštálom? Naše skúsenosti vravia: jednoznačne! Hoci sú výrobné náklady zafírového sklíčka v porovnaní s minerálnym zhruba desaťnásobne vyššie (v závislosti od hrúbky), vo výslednej sume hodiniek je použitie zafíru čoraz viac zanedbateľné. Kým kedysi bol výsadou prémiových modelov, dnes nemáte problém stretnúť sa s ním v hodinkách s cenovkou pod 100 eur.