Ľudovít Fulla sa narodil v roku 1902 v Ružomberku. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne. Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1922 odišiel študovať do Prahy.

Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z Turčianskych Teplíc - Mikulášom Galandom. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca. Štúdium ukončil v roku 1927 a vrátil sa na Slovensko. Hneď po návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v Senici, neskôr pokračoval v Malackách.

V roku 1928 pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu v roku 1938. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu. V roku 1943 sa Fulla presťahoval do Martina, no v roku 1949 sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení až do roku 1952. V Žiline si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu.

Po smrti prvej manželky sa v roku 1962 presťahoval ku svojim sestrám do Ružomberka. V roku 1969 mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát Galériu Ľudovíta Fullu. Bola darom za umelcovo celoživotné dielo a zároveň sa mala stať múzeom diel, ktoré maliar daroval štátu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov. Ľudovít Fulla zomrel 21. apríla 1980 v Bratislave a pochovaný je v rodnom Ružomberku.